Dnes, 28. júna 2024, sa tu spolu stretli, aby sme zavŕšili ďalší školský rok, školský rok 2023/2024. Chcem všetkým žiakom, učiteľom, ostatným zamestnancom a priateľom školy zo srdca poďakovať za ich prácu, za nasadenie a oddanosť, ktoré preukázali počas celého tohto roka. Bez nich by školská atmosféra nebola taká plná energie, vášne a vzájomnej spolupráce. Prajem vám všetkým príjemné letné prázdniny, nech sú plné pokoja, radosti a spomienok, ktoré nám obohatia životy. Dali sme to ...!

V utorok 25. júna 2024 sme sa s deťmi zo školského klubu vybrali opäť na hrad, kde sa nám otvoril voňavý svet liečivých byliniek. Deti spoznávali jednotlivé rastlinky, ich liečivé účinky, dozvedeli sa ako a kedy sa tieto rastlinky zberajú. V bylinkovej záhradke určovali jednotlivé čerstvé rastlinky, potom ich poznávali aj v sušenej forme. Nakoniec tieto sušené bylinky rozomleli a namiešali  podľa zadania čajové zmesi, ktoré si odniesli domov.

V III. oddelení školského klubu detí sme aj tento rok, konkrétne v piatok 21. júna 2024, uskutočnili spoločné stretnutie rodičov na tradičnej opekačke. Deti už na chodbe čakali a vítali svojich rodičov. V triede im ponúkli malé občerstvenie, kde ich aj obslúžili. Tento rok sa nám, bohužiaľ, pre technické príčiny nepodarilo realizovať prezentáciu činnosti. Po malom občerstvení sme sa presunuli na školský dvor do altánku. Pán školník Rudko Reif nám pripravil ohnisko. Pán Šimko zapálil oheň a o chvíľu sme mohli začať spoločne opekať, jesť a zhovárať sa. Reč sa najviac točila okolo detí, ktoré už bezstarostne pobehovali po školskom dvore. Bolo zaujímavé aspoň letmo pozorovať zmenu ich správania. Očividne si užívali  prítomnosť svojich rodičov v ich školskom teritóriu. Takéto spoločné neformálne stretnutia sú príležitosťou na lepšie vzájomné spoznávanie sa. Rodičia majú zase možnosť pozorovať svoje deti v interakciách so svojimi spolužiakmi. Veď rodina a škola by mali mať jeden spoločný výchovný cieľ a ten dosiahneme len vzájomnou spoluprácou. Verím, že sme všetci strávili príjemné popoludnie!

20. júna 2024 do školského klubu zavítal  beckovský cestovateľ a zaujímavý človek, pán Peter Ondrejovič, známy ako Becko. Po roku sa opäť prišiel s nami podeliť o svoje zážitky z ciest. Ponúkol zaujímavé pohľady z rôznych kútov sveta, kde deti mali možnosť vidieť prírodu,  či obrázky zo života napr. v Juhoafrickej republike, v Namíbii, v Paname, v Peru, v Brazílii, či  v jeho obľúbenej Patagónii.  Tiež krásne zábery zo splavovania nielen Váhu, ale aj divokých a dravých riek vo svete. Ako veľký patriot nezabudol pripomenúť krásu Beckova. Ponúkol nádherné pohľady na obec a blízke okolie z vtáčej perspektívy.

19. júna 2024 sme v školskom klube detí využili teplé slnečné počasie a zorganizovali veľkú vodnú párty. Multifunkčné ihrisko ožilo veselým výskotom detí, ktoré vytiahli všetky vodné „zbrane“ a nastala výdatná oblievačka - dievčatá versus chlapci. Najskôr vyhrali dievčatá, a potom už striekal každý každého... Bola nielen oblievačka, ale aj  dve vodné súťaže, do ktorých sa zapojili všetky deti. Veselí, mokrí a šťastní sme našu vodnú párty ukončili a deti sa už tešia na prázdninovú vodu či už pri mori, na kúpalisku, alebo doma v bazéne, či v detskom bazéniku. Dobre vedia, že voda a prázdniny patria neoddeliteľne k sebe.

Naše včielky majú pred sebou posledné dni v škôlke a od septembra ich čaká už veľká škola. V stredu, 19. júna 2024, sme si preto spolu s deťmi pripravili rozlúčku s našou škôlkou. Táto slávnostná chvíľa bola spojená s vystúpením detí a následne nás čakalo pohostenie a zábava. Touto cestou nám dovoľte, aby sme sa poďakovali našej Aničke Gabovej, ktorá nám so svojím kolektívom pripravila chutné občerstvenie a pani Zelinkovej za vynikajúcu tortu. Zároveň ďakujeme všetkým, ktorí si našli čas a strávili s nami túto slávnostnú chvíľu, ktorá je pre naše malé včielky pomyselnou bránou do ďalšej etapy ich života. Prajeme im, aby sa im darilo a hlavne, čo je najdôležitejšie, aby boli spokojné a šťastné.

Popoludnie, 18. júna 2024, sa nieslo v znamení veľkého dobrodružstva. Kastelán hradu, pán Mordin, oznámil, že v minulých dňoch bola nájdená starodávna listina, v ktorej sa hovorí, že na hrade, či v jeho okolí by mal byť ukrytý poklad. Ten obsahuje nejakú osobnú a srdcu blízku vec vojvodu Stibora. Požiadal deti zo školského klubu, aby pomohli tento poklad nájsť. A tak sa začala veľká pátracia akcia...

Deti hľadali v okolí hradu, hnané túžbou i vzrušením poklad nájsť. Netrvalo dlho a šikovný štvrták, Šimon Polonský, objavil v húštine starodávnu truhlicu. Hneď mu pribehli spolužiaci na pomoc a truhlicu premiestnili na lesnú cestičku. Otvorili ju... a ??? Poklad, ktorý objavili, zaniesli na hrad pánovi kastelánovi. Ten obsah truhlice skontroloval a vyhlásil, že deti našli osobný pohár vojvodu Stibora. Podľa historických prameňov vojvoda tento pohár nosil všade so sebou. Vysvetlil deťom podľa čoho poznajú, že sa jedná o historický artefakt, a že pohár pochádza z dôb Stibora.  Zároveň ich upozornil, že každú nájdenú vec treba ohlásiť. Deťom pekne poďakoval a zveril tento nájdený poklad pod ich ochranu. S veľkou radosťou a s pocitom uspokojenia sa deti pobrali so „vzácnym pokladom“ do školy, kde dostali sladkú odmenu.

Slnko, čerstvý vzduch, pohyb... také bolo piatkové popoludnie 14. júna 2024 v našom školskom klube detí. Počasie nám prialo a celý školský klub sme vyrazili na turistickú vychádzku krásnym beckovským chotárom. Zdolali sme výstup na Sychrov, a potom prešli slivkovou alejou, kde sa nám naskytol krásny pohľad na hrad. Iný, na aký sme zvyknutí z okna triedy. Pokochali sme sa aj nádhernými výhľadmi do širokého okolia. Táto vychádzka bola zaujímavá tiež tým, že spolu s nami ju absolvovali niektorí rodičia a pridala sa i jedna stará mama. Krásne piatkové popoludnie sme zakončili v cukrárni, kde sme sa príjemne osviežili  zmrzlinou.

Vo štvrtok, 13. júna 2024, popoludní sa na školskom multifunkčnom ihrisku roztancoval celý školský klub detí. Zorganizovali sme 3. ročník tanečnej školy, na ktorom  deti  tancovali pod vedením Adriany Vankovej ml. eRko tance. Na tohtoročnom tanečnom maratóne sa nám podarilo prekonať vlaňajší rekord. Deti tancovali spoločné choreografie bez prestávky 70 minút, čo bolo o 10 minút dlhšie ako vlani. Nie všetci však vydržali do konca. Najvytrvalejší tanečníci boli najmä druháci. Naša tanečná škola nebola len o súťaží kto viac, dlhšie, či lepšie. Prioritou bolo, aby deti vykonávali spoločnú činnosť, v ktorej by dokázali prejaviť radosť z pohybu a zdieľali spoločný zážitok z tanca.